Spolok Permon Marianka

Rôzne - Fosílie v marianskej bridlici - »» úvodná stránka

Fosílie v marianskej bridlici

    Všeobecne: čo je to fosília (skamenelina) a ako vzniká?
    Stručne povedané: fosília, alebo skamenelina je zostatok, odtlačok či stopa uhynutého živočícha uchovaná v sedimente.

Amonity sú vymrelí draví morskí hlavonožci, o ktorých existencii dnes vieme len na základe skamenelín v sedimentárnych horninách. Ich mäkké telo chránila pevná schránka z uhličitanu vápenatého, majúca najčastejšie tvar v podobe plochej stočenej špirály. Po smrti živočícha sa mäkké tkanivá rozložili a schránka zapadla do usadenín na morskom dne. V priebehu dlhého času fosilizovala a v usadenime, z ktorej se postupne stala pevná sedimentárna hornina, sa nám zachovala do súčasnosti. Ochrana mäkkého tela ale nebola hlavnou funkciou schránky. Nakoľko bola vyplnená plynom, mohol sa hlavonožec s jej pomocou vznášať vo vode a plávať. Amonit pripomína v súčasnosti lodienka (iné názvy: lodička, nautilus, staršie lodenka; lat. Nautilus)- obr. vľavo.

3D FOTOGRAFIA AMONITU! Pre prehliadnutie Vám budú stačiť papierové 3D okuliare na ktorých je ľavé sklo červenej farby a pravé modro-zelenej farby. Pôvodný zdroj: www.largeimages.bgs.ac.uk

Takto "mohol vyzerať" amonit - ktorého fosílie, boli nájdené aj v marianskych bridliciach - samozrejme v ďaleko menšom rozmere. Fotografia je z najväčšej výstavy minerálov v Európe "Munich show 2015".
Autor fotografie: Martin Števko

A belemniti - obr. hore? Je to skupina hlavonožcov s desiatimi ramenami pripomínajúca dnešnú sépiu - obr. vľavo. Z týchto teplomilných, voľne plávajúcich, dravých živočíchov sa väčšinou nachádza masívna, pretiahla kuželovitá časť vnútornej vápnitej kostry – tzv. rostrum. V hojnom množstve sa s belemnitmi stretávame v období jury. Na konci kriedy značná časť vymiera a prežíva len niekoľko rodov, ktoré celkom miznú behom starších treťohôr.

Prvým článkom, ktorý sa nám podarilo získať a v ktorom autor píše o fosíliach z Marianky, je príspevok Juraja Boublíka "GEOLOGICKÁ PALEONTOLOGICKÁ LOKALITA POKRÝVAČSKÝCH BRIDLÍC
V MARIANKE" z roku 1981, v ktorom autor o.i. uvádza, že: "Lokalita je preslávená svojimi skamenelinami, hlavne faunou hlavonožcov a belemnitov. Z veľkého množstva fosílií z tejto lokality treba uviesť aspoň niekoľko význačných najcharakteristickejších foriem. Sú to napr. amonity: Harpoceras bitrons (BRUG), Harpoceras boreale Seelbach, Harpoceras metallarium [DUM], Dactylioceras commune [SOW], Lytoceras sp.l belemnity: Belemnites tripartitus Schloth, Belemnites acvarlus Schloth a iné".

Juraj Boublík vo svojom vyššie uvedenom príspevku ďalej píše, že: "Niekoľko exemplárov je aj v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave". Táto informácia bola pre nás impulzom pri pátraní po fosíliach v zbierkach Slovenského národného múzea v Bratislave. V expozíciách prístupných verejnosti, mariansku bridlicu ani fosílie nenájdete.
Nám sa však podarilo výpožičkou pre odborný seminár konaný 3.-4. júna 2009 získať na ukážku 3 ks fosílii amonitov z depozitára SNM! Jednalo sa pravdepodobne o prvé verejné vystavenie exponátov, ktoré majú viac ako 180 miliónov rokov! Popiskou fotografií sú originálne štítky!

Chcete vedieť niečo bližšie o fosíliách a zvlášť o tých z Marianky, ktoré sa nachádzajú v depozite Slovenského národného múzea - Prírodovedné múzeum v Bratislave? Prečítajte si príspevok, ktorý vyšiel v č.4/2018 časopisu MONTANREVUE:

Stiahnite alebo prezrite si príspevok - TU.

Necitlivou likvidáciou „šifrovej jamy“ bola nenávratne zničená významná geologicko - paleontologická lokalita, ktorej sa venovalo zo strany odborníkov viac pozornosti, ako napr. všeobecne známemu chránenému nálezisku Sandberg. Miesto roky navštevovali exkurzie, školské výpravy, naši a zahraniční paleontológovia a geológovia a vôbec obdivovatelia prírody.
V osemdesiatych rokoch XX. storočia iniciatívu na záchranu lokality vyvíjali najmä ochranárske organizácie z Bratislavy, ale ich snaha zostala u kompetentných bez odozvy. Rovnako tak, ako jej zaradenie do špecializovaných exkurzných trás v okolí Bratislavy (ekvivalent Barandienu pri Prahe) alebo návrh na vyhlásenie chránenej geologickej lokality. Lokalitu preslávili nálezy skamenelín, hlavne vymrelých druhohorných hlavonožcov − amonitov a belemnitov − morských živočíchov z obdobia liasu, staršej vekovej formácie geologického obdobia jury − teda asi spred 180 miliónov rokov! A našli sa veru v Marianke aj ako úlomky v bridlici, ale aj ako neporušené fosílie. Tieto ešte aj v súčasnosti sú ozdobou mnohých paleontologických expozícií európskych múzeí a inštitúcii, najviac v zbierkach Naturhistorische Museum, Wien (Prírodovedného múzea vo Viedni) a tiež Budapešti.

"Kolekcia" fosílií z Marianky v zbierkach Naturhistorische Museum, Wien (Prírodovedného múzea vo Viedni)

Zdroj: prezentácia "Fauna mariatálskych bridlíc" zo seminára "Marianska bridlica naprieč storočiami",3.-4.jún 2016,Marianka, Ján Schlögl, Katedra geológie a paleontológie, Prírodovedecká Fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Mlynská dolina, Ilkovičova 6, 842 15 Bratislava

Mnoho odborných prác sa venovalo štúdiu skamenelín z Marianky. Najznámejšou z nich je „Die Fauna des Dachschiefers von Mariathal bei Presburg [Ungarn]." (v preklade: „Fauna strešnej bridlice z Mariathalu
pri Presburgu [Uhorsko]") z roku 1899 od Dr. F. Schaffera:

Stiahnite alebo prezrite si uvedený dokument - TU.

Dávame do pozornosti všetkým "novodobým" hľadačom fosílií v Marianke - na mieste bývalej šifrovej jamy a jej okolia určite v súčasnosti žiadne fosílie nenájdete - tieto sa nachádzali v najspodnejších vrstvách ložiska bridlice, ktoré nie sú dostupné a tak Vaša súčasná povrchová "banícka" činnosť je len devastáciou posledných zostatkov bridlicového ložiska v Marianke. Ďakujeme za pochopenie!

Fotografia rámu s posterom pred vstupným portálom do bridlicovej štôlne (miniexpozície bridlice),
detail posteru a tri fotografie fosílií. Tieto fosílie sa nachádzajú v expozícii Naturhistorisches Museum Wien (Prírodnohistorického múzea vo Viedni).