Hádam každý rodený Mariančan pozná miestny kameňolom, ktorý sa nachádza v jej severovýchodnej časti. A ten nie je v obci jediný - v skutočnosti boli dva! Počiatky ťažby vápencového kameňa - fylitu sa začali datovať v tridsiatych rokoch XX. storočia, keď ťažbou postupne vzniklo "jazierko". Neskôr sa ťažba sústredila do južnej časti resp. severozápadného svahu Bazgoviča. Ťažba kameňa v podstate nadviazala na slávne časy ťažby a spracovania bridlice v neďalekom bridlicovom lome, ktorý ukončil svoju činnosť približne v rokoch 1916-1918. Zhrňme si teraz známe fakty: Marianka mala dva kameňolomy a jeden lom na bridlicu!

Lokalizácia marianskych kameňolomov a bývalej šifrovej jamy 1- bývalá šifrová jama, 2- I. mariansky kameňolom, 3- II. mariansky kameňolom

    Bližšie informácie o bridlicovom lome, ťažbe a spracovaní bridlice nájdete - tu. Kameňolomy, v ktorých sa doloval vápencový kameň - fylit, predstavujeme v kontexte textových a fotografických materiálov...
    Pri pátraní po prvých začiatkoch činnosti marianskych kameňolomov sme "narazili" na príspevok "Mariansky kameňolom", uverejnený v časopise OKIENKO ZÁHORIA. Bol to časopis pre školskú mládež, ktorý vydávala Štátna ľudová škola v Stupave. V 3. čísle I. ročníka, ktoré vyšlo v marci 1947, napísal študent Stanislav Dudášek: „Už v roku 1928 Inžinier Hrabovský začal s dolovaním kameňa, no nemal dostatočné množstvo peňazí, preto musel najatých robotníkov prepustiť a lomy ostali opustené.“
    Ďalej sa z časopisu dozvedáme, že:
    „V roku 1930 marianske kameňolomy dostaly (reprodukujeme text verne, podľa vtedy platného pravopisu) nového majiteľa. Bol ním ing. Vávra, ktorý lámanie kameňa hodne zdokonalil. Už nemuseli robotníci roztĺkať kamenie ručne, ale do lomu priviezli mocný chrupač (takto nazývali a dodnes nazývajú v marianskom nárečí drvič) na benzínový pohon. Po smrti otcovej prevzal lom syn, ktorý nahradil benzín a naftu elektrinou. Takto sa dolovanie hodne zdokonalilo a otvorili sa ďalšie a ďalšie lomy“.
    Toľko výňatok z príspevku meštiankára St. Dudáška spred vyše polstoročia!

Výňatok z "Adresára Republiky Československé pro průmysl, živností, obchod a zemědělství" z roku 1932

Pohľad na objekty lomu (vľavo), vznik lokality súčasného "jazierka" (vpravo) Pohľadnica s datovaným pozdravom z 24. júna 1940

    Kameňolom bola vlastne továreň, ktorá počas svojej existencie dávala prácu desiatkam mariatálskym mužom a ženám. Z priložených fotografií je zrejmé, že ťažba kameňa začala v lokalite súčasného "jazierka", ktoré vlastne vzniklo ťažbou kameňa a potom sa ťažba premiestnila do severozápadného svahu Bazgoviča. Rozmiestnenie objektov a ťažká práca robotníkov je veľmi dobre zrejmá z priložených fotografií, ktoré môžeme datovať do obdobia rokov 1930-1940.

    Desiatky domov v obci má tento kameň v základoch, je uložený ako podklad pod stovkami kilometrov ciest a pod. Možno ste ani nevedeli, že majiteľ kameňolomu p. Bohuš Vávra v roku 1929 daroval a doviezol 2 nákladné autá kamenia do základov pomníka M. R. Štefánika v Stupave. Slávnosť odhalenia pomníka sa konala 23. júna 1929. Na rovnakom mieste sa konalo 4. mája 2005 odhalenie busty M. R. Štefánika pri príležitosti 86. výročia jeho tragickej smrti.
    Mariansky kameňolom za desiatky rokov svojej činnosti "vydal" tisíce kubických metrov kameňa. Podarilo sa nám získať prehľad o jeho ťažbe v rokoch 1983 až 1988:
    rok 1983 ...121 000 m³
    rok 1984 ...134 000 m³
    rok 1985 ...117 000 m³
    rok 1986 ...  91 000 m³
    rok 1987 ...  90 000 m³
    rok 1988 ...  75 000 m³
    Z prehľadu je zrejmé, že ťažba postupne klesala až v roku 1993 úplne skončila. Ukončenie tažby v kameňolome znamenalo pravdepodobne definitívny koniec baníckej a lomárskej činnosti v obci. Zostali len fotografie a spomienky ešte niekoľkých bývalých lomárov. Nezachovali sa žiadne objekty kameňolomu, ustúpili pripravovanej výstavbe. Súčasný stav dokumentuje niekoľko fotografií.

Na záver jedna zaujímavosť - možno ste o nej vedeli alebo nie...

    Prírodná scenéria oboch kameňolomov bola vďačným námetom aj pre filmárov. Natáčali sa tu scény niekoľkých slovenských filmov. Ale určite najväčším filmovaním v Marianke boli niektoré scény úspešného amerického filmu Dračie srdce (Dragon Heart) z roku 1996, dobrodružného príbehu plného kúziel, humoru a fantastických efektov. Niekoľko týždňov pre filmovaním scén boli pripravované kulisy - stredom "jazierka" bol na drevených pylónoch vybudovaný chodník až k náprotivnej kamennej stene, kde bolo postavené trojetážové lešenie, na ktorom pracovali lamači. Vo "veľkom kameňolome" bol postavený lom na spracovanie kameňa. Keď sa skončilo nakrúcanie, kulisy boli v priebehu niekoľkých dní demontované.
    Dva screenshoty z filmu:

    Určite ste viacerí tento film videli a zaregistrovali ste "scény z Marianky". Vo filme učinkovali stovky komparzistov. Vieme, že boli medzi nimi aj mnohí Mariančania. Hlavným "stanom" pre hercov a komparzistov počas nakrúcania bol dnes už bývalý spoločenský dom, z ktorého boli učinkujúci "vyvážaní na plac do lomu". Máte spomienky alebo fotografie? Ozvite sa nám!

Marianske kameňolomy a ich budúcnosť?

    Územný plán obce obce Marianka predurčuje lokalite, v ktorej sa nachádzajú zostatky marianskych kameňolomov funkčné využitie pre rekreačno-športové aktivity. Áno, je to asi jediná reálna a rozumná forma využitia lokalít po bývalej ťažbe kameňa. Ale nemalo by sa zabudnúť aj na ich historickú hodnotu, ktorá desiatky rokov dotvárala kolorit života obce. Možno len osadenie informačnej tabule s popisom histórie, historickými fotografiami, možno zriadenie prírodnej expozície vzoriek hornín z kameňolomov Malých Karpát.
    Určite námetov by bolo viac. Ale hlavne - nezabudnime na ich históriu.